Otroci mysle
báseň

Ako

Ako voňajú spomienky?

Ako vzdialený v skorom septembri páliaci sa dym suchých tráv
Ako októbrové svieže ráno s vôňou vlhkej rozoranej hliny
Ako opar parafínových sviečok na novembrovom cintoríne

Ako vôňa vyprážajúcich sa rýb v podvečer sviatočného Decembra
Ako štipľavý mráz v otvorenom okne studeného Januára
Ako rozdrvený Acylpyrín na lyžičke v posteli Februára

Ako marcový teplý južný vietor roztápajúci posledné kôpky snehu
Ako drobná vlhká žihľava v tieni pučiacej aprílovej vŕby
Ako kvitnúci orgován a baza v zelenej májovej tôni za domom

Ako peľ trávy lepiaci sa na júnom spotenú pokožku
Ako pach čerstvého dažďa padajúceho na prašnú júlovú cestu poľom
Ako oranžové teplé slnko zapadajúce v prachu augustovej žatvy

Ako ten skvelý pocit, keď ťa nos prenesie do spomienky, rok čo rok.